Vraciame sa v myšlienkach do minulosti, aby sme uchovali čo už upadlo alebo by upadlo do zabudnutia. Oslávme toto výročie ako jedna veľká rodina. Chovajme sa navzájom k sebe s úctou, veď ľudský život je tak krátky, že je škoda ho premrhať plytkými a povrchnými medziľudskými vzťahmi. Snažme sa, zachovávajúc si svoju ľudskú dôstojnosť, vo vzájomnej tolerancii budovať a krášliť našu malú obec.

Obec Malý Cetín
Nachádza sa v okrese Nitra, v Nitrianskom kraji, v Slovenskej republike. Zaberá rozlohu 516 ha s nadmorskou výškou 133 m n. m., s rozlohou zastaveného územia 35,4 ha. Najbližšie mesto vzdialené 13 km je Nitra. Na sever od obce sa týči pohorie Tríbeč so známym vrchom Zobor (588 m), smerom k východu sa rozprestierajú obnovujúce sa vinohrady, na západe je to rieka Cetínka.

Zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 vyplynulo, že obec má 388 trvalo bývajúcich obyvateľov s prevládajúcou slovenskou národnosťou (90 %), s rímsko-katolíckým náboženským vyznaním obyvateľstva (91 %). Obec patrí pod Rímsko-katolícku cirkev, Farský úrad vo Veľkom Cetíne.

Hoci sa od roku 1960 stal Malý Cetín po zlúčení s obcou Čechynce súčasťou novo vzniknutej obce Nitrany, v minulosti boli osudy tejto obce oveľa viacej späté so susedným Veľkým Cetínom. Pôvodne jestvoval iba jeden Cetín. Na Malý a Veľký sa rozdelil niekedy pred r. 1616. Napriek ich rozdeleniu je isté, že až do 19. storočia používali obe obce jedno spoločné pečatidlo, na ktorom bol zobrazený sv. Vojtech, patrón ostrihomskej diecézy.
Od 1. januára 1991 je obec Malý Cetín samostatnou správnou jednotkou.

Minulosť obce
Podľa výsledkov dlhoročných archeologických a historických výskumov sú dejiny Malého Cetína bohaté. Archeologické výskumy dokazujú, že priestor medzi Čechyncami, Malým Cetínom až po Veľký Cetín je dlhodobo osídlený minimálne 3.500 rokov dozadu. Zistili sa tu sídliská únětickej a maďarskej kultúry(t.j. zo staršej doby bronzovej), sídlisko halštatské (staršia doba železná), laténskej (mladšia doba železná), zvyšky viacerých slovanských sídlisk a nakoniec aj z doby veľkomoravskej (9. až 10. storočie). To poukazuje na dobré podmienky, ktoré tu ľuďom príroda vytvorila a taktiež i na fakt, že územie dnešného Malého Cetína patrí medzi najstaršie trvalo osídlené regióny Slovenska.

Podľa mienky viacerých jazykovedcov, základnom názvu Cetín je osobné meno Četa. Usudzuje sa, že niekedy počas ranného stredoveku musel vlastniť územie, na ktorom je dnešný Veľký a Malý Cetín nejaký príslušník rodiny Čatovcov, Četovcov a že ten dal dovtedy nepomenovaným usadlostiam svoje meno. Ďalej sa predpokladá, že asi v polovici 13. storočia sa toto meno prenieslo aj na riečku Cetínku, nazývanú do polovice 20. storočia aj Stará Nitra (od Nitry – Dolné Krškany, okolo Ivanky, Branču, Veľkého Kýru, Komjatíc cez Šurany, odtiaľ do Nitrianskeho Hrádku, kde sa vlieva do koryta Nitry).

Mapa obce Malý Cetín z r. 1782 - 1785


Najstaršie historické zmienky o Cetínke sú v dokumentoch od roku 1240 a to vo forme Cherhen. Rieka tu vtedy vytvárala ostrov, preto sa napr. v roku 1272 toto územie nazývalo aj terra Ceten, t.j. Cetínka zem. Na nej neskôr ľudia vystavali obe obce Veľký a Malý Cetín.

V roku 1113 bola napísaná pre príslušníkov rádu sv. Benedikta, usídlených v opátstve sv. Hypolita na Zbore pri Nitre listina uhorského kráľa Kolomana. Miestni benediktíni vlastnili obrovské územie od Nitry až skoro po Trenčín, z ktorého získavali ohromné poddanské dávky. Pracovali pre nich obyvatelia desiatok obcí, ktoré sú podrobne vymenované v listine. Jedna z usadlostí neďaleko od Veľkého Kýru sa tu nazýva Syrinc. Termín Syrinc neoznačuje ešte obec Malý či Veľký Cetín, ale skôr ako doklad lokálneho názvu, než názvu obce. Pri stredovekom spôsobe písania dokumentov sa často zamieňali názvy geografických celkov, preto treba považovať termíny Syrinc a Cyrinc za rovnocenné, označujúce Cetínku, resp. ňou vytvorený ostrov. V inej listine z roku 1239, v ktorej vtedajší uhorský kráľ Béla IV. oslobodil príslušníkov Ostrihomského arcibiskupstva od všetkých štátnych daní, dal arcibiskupovi obývané územia v dnešnej Pani, Úľanoch nad Žitavou a Starom Hrádku. V listine je uvedený pomerne presný rozsah darovaných zemí. Okrem iného sa tu spomína, že Paňa (villa Poonh) sa nachádza pri obci zvanej Cetín (villa Chethen). Či pisateľ dokumentu pod 'villou Chethe' myslel Veľký či Malý Cetín sa nedá zistiť. Je viac než isté, že obe obce v tejto dobe ešte neboli veľmi rozlíšené, takže sa dlhodobo označovali len súhrnným názvom Cetín.

Po roku 1239 sa zmienky o Cetínoch z dokumentov vytrácajú. To ale neznamená, že by tu bolo osídlenie úplne zaniklo. V 13. storočí obce zanikali len málokedy, väčšinou iba pod tlakom nepriaznivých politických okolností (napr. počas vpádu Tatárov v roku 1241-1242). Vtedajší ľudia príliš ťažko získavali pôdu vhodnú na obrábanie, preto sa jej neradi vzdávali. Ak aj došlo k násilnému zániku nejakej usadlosti, ľudia síce načas opustili miesto, kde im hrozilo nebezpečenstvo, ale po ukľudnení pomerov sa vždy vrátili a usadlosť vybudovali nanovo. Zdá sa, že Malý a Veľký Cetín mali v tomto smere viacej šťastia, lebo doteraz známe dokumenty nenasvedčujú, že by tu prebiehali nejaké intenzívnejšie nepokoje. Asi to súviselo s faktom, že hlavným zemepánom oboch obcí bolo benediktínske opátstvo na Zobore, resp. Nitrianske biskupstvo. Tí určite mali prostriedky na to, aby si svoje majetky ochránili nielen pred nepriateľom, ale aj pred svojvôľou miestnych užívateľov pôdy.

Pohľad na časť Lakicsovho statku so služobnými bytmi, v popredí J. Vlasák st.


Keď nebolo majetkových sporov, nebolo ich treba prejednávať ani na súde, preto ani nevznikli žiadne dokumenty o majetkových a právnych pomeroch v Cetínskej oblasti. Zdá sa, že Malý a Veľký Cetín obišiel nielen veľký vojenský vpád Tatárov v rokoch 1241 až 1242, ale aj vpád českých vojsk kráľa Přemyslava Otakara II. v polovici 70. rokov 13. storočia, lebo títo došli do Bratislavy a Trnavy len po Nitru a potom sa obrátili naspäť smerom k Morave.

Vieme iba to, že v roku 1397 bola cetínska farnosť zapísaná úradníkmi ostrihomskej kapituly. Ďalší neskoro stredoveký dokument je až z roku 1403. V tomto roku si arcibiskup Ján nechal od vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského potvrdiť, že nielen Štúrovo, Salka, Vráble, Zbehy, Tvrdošovce atď. patria do jeho majetkovej sféry, ale aj dedina zvaná Cheten, a že obyvatelia týchto mestečiek a obcí sú povinní odovzdávať arcibiskupovi cirkevný desiatok, t.j. 1/10 z nadobudnutej úrody. A to v naturáliách či peniazoch, resp. formou poddanskej roboty. Je zrejmé, že ak aj boli v Malom Cetíne nejakí príslušníci menších šľachtických rodín, určite boli v podobnej poddanskej závislosti ako väčšina miestnych ľudí.

Koľko mohlo vtedy v Cetíne žiť ľudí nie je možné odhadnúť. Podľa doterajších výskumov, v stredovekých slovenských obciach sa nachádzalo maximálne do 10 obývateľných domov, kde mohlo žiť cca 50-60 ľudí. Pri domoch boli obvykle stajne a iné hospodárske budovy, nejaké remeselnícke dielne, v zemi boli tzv. obilné jamy, kde sa ukrývali zásoby obilia pre celú obec. Je jednoznačné, že M. Cetín nemal v tejto dobe samostatný kostol, lebo farský chrám bol vo Veľkom Cetíne kam chodievali aj kresťania z Malého Cetína (tento sa uvádza už od roku 1285, keď sa spomína kňaz neznámeho mena v obci Cetín). Je možné, že v obci bolo aj zopár šľachtických domov, predchodcov neskorších kúrií, ale určite neboli príliš honosné.

V roku 1448 boli v obci husiti, ktorí násilím zaberali pôdu, drancovali, nútili ľudí, aby im za záchranu svojich životov odovzdali aj posledné imanie. Ako je všeobecne známe husitov, resp. ich nástupcov, lúpežných bratríkov sa podarilo zo Slovenska vypudiť až v roku 1467, kedy ich vojensky zlikvidoval kráľ Matej Korvín.

Z roku 1477 poznáme aj meno ďalších cetínskych šľachticov – nájomcov Mikuláša Očkaja a Jakuba z Cetína (Iacobus de Chethen). Podľa dokumentu bol vtedy cetínskym richtárom nejaký Ulrich.

V auguste roku 1526 prehral vtedajších kráľ Ľudovít II. bitku s Turkami pri Moháči. Týmto činom prestala existovať regulárna uhorská armáda a preto nebolo vojenskej sily, ktorá by mohla zastaviť nápor Turkov. Našťastie Turci neprekročili Dunaj hneď v roku 1526, ale až začiatkom 30. rokov 16. storočia a priestor Zadunajska obsadzovali len postupne, v závislosti od ich bojových schopností. Ešte v roku 1545 sa obe obce (nazývané však Alsov Czethen a Felsew Czethen, teda Horný a Dolný Cetín) uvádzajú ako súčasť majetkov ostrihomského arcibiskupa. Turci prišli do okolia Vrábiel až v roku 1554, pri tomto vpáde získali tiež oba Cetíny. Hneď ich zaradili do tureckej správy (sú tu uvádzané napr. v roku 1570), čím sa výrazne zmenili miestne pomery, lebo od tohto roku museli Cetínčania platiť dvojnásobné naturálne a peňažné dávky, arcibiskupovi aj Turkom. Vpád v roku 1554 sa určite nezaobišiel bez ľudských a materiálnych obetí, lebo až do začiatku 17. storočia sa uvádzajú viaceré opustené časti polí. Ich bývalí vlastníci buď pomreli pri vpáde alebo v dôsledku vtedajších pomerov utiekli do relatívne bezpečnejších oblastí (v roku 1560 sa spomína fakt, že aj miestna farnosť je bez duchovného správcu).

Podľa súpisu majetkov Ostrihomského arcibiskupstva z roku 1572 v Malom Cetíne (Kis Chehten) trvalo žilo len asi 10-15 ľudí schopných platiť dane, celkový počet obyvateľov obce bol maximálne 20-25 ľudí. Na porovnanie vo Veľkom Cetíne vtedy žilo asi 55-60 dane platiacich ľudí, maximálne však 70-75 obyvateľov. Z dokumentu sa ešte ako miestni šľachtici spomínajú Cetínski.

Okrem poľnohospodárskej pôdy museli byť okolo roku 1573 v oboch Cetínoch aj nejaké vinice. Museli tu stáť aj nejaké kamenné mlyny (určite vodné), lebo sa uvádza ich využívanie ľuďmi zo širokého okolia. Turkom a arcibiskupovi boli oba Cetíny podriadené aj v ďalších desaťročiach. Ľudia obec aj naďalej opúšťali, miestne osídlenie veľmi upadlo. Je pravdepodobné, že sa časť 'malocetinášov' presídlila do Veľkého Cetína, ktorý vzhľadom na fakt, že tu sídlili miestni šľachtici a boli tu tri kúrie, bol asi lepšie opevnený ako vtedajší Malý Cetín.

Účinkujúci v hre 'Ferdo šéfom'


Z konca 16. storočia existuje aj prvý doklad o jestvovaní miestnej obecnej samosprávy. Zachoval sa dokument, kde je odtlačená pečať s biskupom a textom dokladajúcim existenciu samosprávy. Je zaujímavé, že na pečati nie je zobrazený patrón miestneho farského chrámu, teda Ján Krstiteľ, ale biskup. Je možné, že obraz biskupa predstavoval zosobnenie zemepánov celej oblasti – ostrihomských arcibiskupov alebo bol biskup prevzatý kvôli existencii miestnej kaplnky sv. Mikuláša.

Turkom patrili oba Cetíny minimálne do začiatku 60. rokov 17. storočia. Preto sú aj uvedené v súpise Turkom podriadených obcí z rokov 1663 až 1664. Veľký Cetín bol vtedy obcou s 53 trvalo obývanými domami (kde žilo 59 rôznych rodín). Malý Cetín obcou so 6 trvalo obývanými domami, kde žilo 8 rodín. Boli to tieto rodiny: Michala a Maca Kósoiho, Štefana a Bálinta Kósu, Pavla Begyiho, Ondreja Meszárosa, Jána Kósu, Jána Szomora.

Je zaujímavé, že popri oboch Cetínoch sa v dokumente spomína aj tretí: zvaný Šľachtický (Nemes Cseton). Bolo tu 10 trvalo obývaných domov, žilo v nich 11 rodín. Turci považovali tento Cetín za súčasť Malého Cetína. Nie je pravdepodobné, že by to boli pokračovatelia rodín pôvodných cetínskych šľachticov, skôr sa zdá, že by to mohol byť nejaký majer, kde boli usídlení ľudia z Ponitria (Silský, Gímešský), či nejakí presídlenci z Dolnej zeme. Určite neboli až takí zámožní ako obyvatelia Veľkého Cetína.

Oslobodenie oboch Cetínov spod závislosti na Turkoch sa uskutočnilo až po rokoch 1683-1684. Vtedy Turci prehrali viacero rozhodujúcich bitiek (napr. pri Viedni), potom už bolo len otázkou času, kedy budú vytlačení nielen zo Slovenska, ale aj z ostatných častí Uhorska. Aj Cetínčania sa svojím spôsobom podieľali na vyhnaní Turkov zo Slovenska, lebo viacerých z nich poslala vrábeľská cirkevná stolica (zástupca arcibiskupstva) v roku 1690 pomáhať pri opravách novozámockej pevnosti. Slúžili tu aj ako vojaci.

Nové spoločenské pomery sa veľmi rýchlo prejavili na zlepšení života obyvateľov obce. Vďaka priaznivejším spoločenským pomerom sa počas 1. polovice 18. storočia podarilo nahradiť úbytok obyvateľstva spôsobený od polovice 16. storočia do konca 17. storočia. V rámci obcí začala stabilnejšie pôsobiť aj miestna katolícka cirkev. Od roku 1671 do 1692 ju spravoval Ondrej Ballady, v rokoch 1692-1696 Juraj Ján Torocsek, 1696-1698 Imrich Okolicsányi, 1698-1699 Ján Berneczy, 1699-1704 František Gyurcsányi, 1704-1704 František Petho, 1705-1711 Ján Zubrolanvoszky, 1711-1717 Anton Pesthy, 1715-1716 Žigmund Fiath, 1716-1717 Martin Tóth, 1717-1718 Ján Sass, 1718-1739 Štefan Becskerski. Od roku 1692 sa v cetínskej farnosti začali permanentne viesť matričné záznamy.

Od roku 1739 do 1740 pôsobil v miestnej farnosti Ján Gabriss, od roku 1741 do 1757 Ladislav Konkoly. Za neho došlo k prestavbe farského chrámu (asi v roku 1741), pričom bolo zmenené patrocínium starého kostola so sv. Jána Krstiteľa na Navštívenie Panny Márie. Z roku 1755 je záznam o prvom učiteľovi v miestnej škole. Určite bola farská, teda pôsobila v rámci farnosti v miestnom chráme. Učilo sa v nej náboženstvo, čítanie, písanie, spievanie náboženských piesní, popritom aj zopár praktických vedomostí z poľnohospodárstva, lekárstva apod. V uvedenom roku na škole prednášal František Babák. Ďalší učiteľ je známy až z roku 1779 a to Matej Laczkovics. V roku 1766 sa mala v obci vybudovať neskorobaroková kaplnka sv. Urbana.

Od polovice 18. storočia sú pomery v obci už pomerne dobre rekonštruované. Oba Cetíny už začali patriť k majetnejším obciam v rámci regiónu. Obecná samospráva sídlila vo Veľkom Cetíne. Na spečaťovanie úradných dokumentov využívala pečiatku so stojacim biskupom držiacim v pravej ruke biskupskú berlu. Pri jeho hlave je rok 1741, vtedy asi nechala obecná samospráva vyryť pečatidlo. Okolo biskupa je nápis: 'SIGILLVM CSETENIENSE', čo v preklade znamená.

'Cetínska pečať'
Tak ako v celom Uhorsku aj v Malom Cetíne došlo v roku 1848 k zrušeniu poddanskej závislosti od cirkevných a svetských zemepánov. Mnohým ľuďom to však nepomohlo, lebo zostali aj naďalej chudobní a tak museli pracovať ako nájomní roľníci pre bohatých gazdov. Poddanstvo bolo síce formálne zrušené, ale pôvodné vlastnícke vzťahy zostali nezmenené až do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918.



V roku 1928 a 1929 bol v obci Malý Cetín štrajk poľnohospodárskych robotníkov.

Obec bola oslobodená vojakmi Červenej armády 28. marca 1945.

V obci sa nachádzal i kaštieľ, medzi obyvateľmi nazývaný 'veranda' a rozľahlé panstvo patrilo rodine Štefana Lakicsa [Lakiča]. Po druhej svetovej vojne, po skonfi škovaní, bol rozobraný a zbúraný. Tiež sa zničil i park, ktorý ho obklopoval. 'Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. Slovenskej národnej republiky o konfi škovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa' schválilo pozemkové reformy v roku 1948 a pridelilo majetok bývalého vlastníka obyvateľom obce. Tí si tu vystavali rodinné domy, a táto časť obce zostala v pomenovaní jej obyvateľov ako ' majer' (dnešné ulica Majerská a Chotárna).

Niekedy v rokoch 1914 až 1918 oproti dnešnému starému cintorínu sa nachádzal majer (súp. číslo 52). Majiteľkou bola p. Škubrička. Po nej si majer vzal do árendy žid p. Schlezinger. Zamestnával tam deputátnikov – bírešov, ktorí mu na majeri pracovali, bývali vo dvore (dnešné číslo 35, 36, 37) a tiež oproti (dnes číslo 84 a 85). Po ňom majer obhospodarovala rodina Hečkových. Títo si vzali úver na majer, nesplácali ho a zadĺžili sa. Majer predali Nemcom, ktorí sem prišli z Veľkého Poľa. Boli to rodiny: Prekopových, Hollerových, Brigantových, Pallerových, Miklošových, Kobesových, ktorí museli splácať ich dlžobu. Na dolnom konci bol iba dom Michala Javorčíka a manželky Julianny i jej matky p. Adamekovej.

Menší Kračoňových majer bol kde je dnes kultúrny dom. Po nich to kúpila rodina Emanuela Dutelbaumana [Tajtlbona] a manželky Heleny, ktorých 22. 9. 1942 zobrali do koncentračného tábora. Potom nakrátko to mal p. Hanák, ktorý prišiel s rodinou z Veľkého Cetína (vtedy patril V. Cetín do Maďarska). Po vojne to získala rodina Sigetová, ktorá prišla do Malého Cetína od Topoľčian.

Krčma bola, kde je dnes dom č. 21 a vlastnila ju vdova p. Babulíková. Tu mala aj malý obchod. Zrušil sa, keď otvorila obchod p. Lamka. Neskôr krčmu mala vdova p. Júlia Kecskeméthyová (súp. č. 5). Zrušila sa niekedy v 50. rokoch 20. storočia. Neskôr, v priestoroch dnešného pohostinstva, bol zriadený obchod s potravinami a viedol ho p. Ján Kubička s manželkou Gabrielou. Po vzniku Jednoty – dedinskej družstevnej organizácie sa vo vedľajších miestnostiach zriadila krčma pod vedením p. Štefana Berkeša z Veľkého Cetína, po ňom na niekoľko rokov ju prevzal p. Vincent Tacman tiež z Veľkého Cetína. Od roku 1962 bola vedúcou p. Helena Rapavá až do roku 1991, kedy odišla do dôchodku.

V obci žili i príslušníci židovského národa. Pani Hermína Lamka mala obchod (dnešné súpisnom číslo 113). Počas holokaustu za vojny z obce odišli.

Založenie jednotného roľníckeho družstva
Socialistická prestavba poľnohospodárstva v Československu sa uskutočnila v rokoch 1948 až 1960, a to združstevňovaním roľníckej malovýroby, t. j. získavaním jednotlivo hospodáriacich roľníkov pre spoločné hospodárenie (družstevnú veľkovýrobu) v jednotných roľníckych družstvách (JRD).

Jednotné roľnícke družstvo v Malom Cetíne bolo založené 5. októbra 1951. Založeniu predchádzala činnosť prípravného výboru, ktorý bol ustanovený už v roku 1950. Prípravný výbor pozostával z týchto členov: Ján Vereš – predseda, Rudolf Kučera (učiteľ), Ján Kmeťo, Ján Nagy, František Ujfaluši, Rudolf Žemberi, František Nagy a Ján Menyház – členovia.

Zakladajúcimi členmi v roku 1950 boli: Imrich Nagy, Ján Menyház, Rudolf Žemberi, Ján Vereš, Štefan Nagy, František Ujfaluši. V roku 1951 pristúpili ďalší členovia: Michal Kozár, Žigmund Paller, Ľudovít Smatana, Rudolf Szabo, Jozef Nagy, st., Helena Magyarová, vd. Mária Sigetová, Štefan Cimmerman, Štefan Kmeťo, František Cimmerman , vd. Mária Šodelová, Adam Cimmerman.

Za prvého predsedu JRD si zvolili členovia súdruha Štefana Nagya (nar. 16.5.1920, zomrel 22.1. 1989). Členmi prvého predstavenstva boli: Ján Nagy – účtovník, Jozef Nagy st. – hospodár, Ján Vereš a Žigmund Paller – členi predstavenstva. Súdruh Štefan Nagy bol predsedom do roku 1953, po ňom s. Ján Nagy v rokoch 1954 a 1955. Po jeho preradení do funkcie v štátnom orgáne bol zvolený za predsedu František Nagy, ml., ktorý bol predsedom v rokoch 1955 – 1958.

Začiatok kolektívneho hospodárenia nebol ľahký. V Malom Cetíne začali spoločne obrábať pôdu v roku 1951, a to za pomoci strojno-traktorovej stanice, ktorá len zorala pôdu, ale ďalšie práce, ako prípravu pôdy a sejbu, urobili noví členovia na koňoch a kravičkách. Po skončení sejby sa pristupovalo k adaptácii maštale a koniarne rodiny Sigetovej (za dnešným kultúrnym domom) a dňa 11. januára 1952 bolo umiestnených do koniarne 10 koní a do maštale 48 kusov hovädzieho dobytka. Pristúpením ďalších nových členov sa musel sústrediť ďalší dobytok, vytvárať ďalšie ustajňovacie priestory. Nebolo mechanizácie, robilo sa poväčšine len ručne. Sečku rezali za pomoci 'gepľa' ťahaného koňmi.

Družstevníci


Vlastné krmivá sa sústreďovali od členov až do novej úrody.

V tomto období nebola v Malom Cetíne ešte elektrina, a tak sa hospodárske zvieratá ošetrovali pri petrolejových lampách alebo sviečkach. Hoci boli začiatky ťažké, títo prví členovia, ktorých počet sa ustálil na 32, pracovali svedomite a neopustili družstvo. V roku 1956 sa členská základňa rozšírila na 59 členov s výmerou 300 hektárov poľnohospodárskej pôdy. V roku 1960 sa Jednotné roľnícke družstvo Malý Cetín stalo celoobecným družstvom, výmera presahovala 378 hektárov. Po roku 1960 z obce Čechynce , kde nebolo založené JRD, vstúpili členovia do Jednotného roľníckeho družstva Malý Cetín. Títo noví členovia z Čechyniec v počte 155 vniesli do JRD 630 hektárov poľnohospodárskej pôdy, sústredili 81 kráv, 144 ostatného hovädzieho dobytka, 1 prasnicu a 143 kusov ošípaných. Postupne, ako sa družstvo upevňovalo, boli tieto investičné pôžičky členov do haliera vyplatené.

V JRD Malý Cetín, resp. neskôr Nitrany sa za obdobie rokov 1950 až 1974 podieľali na riadení družstva nasledovní predsedovia:
1. Štefan Nagy (1951-1953),
2. Ján Nagy (1954-1955),
3. František Nagy (1955-1958),
4. Štefan Gajdoš (1958-1962),
5. Ľudovít Siget (od 21.2.1962 do 10.11.1962),
6. Viliam Urban (1962-1974).

Divadelníci v hre 'Pyšná páva', z r. 1957


V poslednom roku hospodárenia Jednotného roľníckeho družstva Nitrany, v roku 1974, viedli družstvo títo funkcionári: predstavenstvo – Viliam Urban - predseda, Imrich Nagy - podpredseda, Silvester Čery, Július Čampai, Štefan Gajdoš, Štefan Haulík st., Vladimír Reichel, Viliam Messaroš, Monika Némethová. Funkciu ekonóma vykonával Ing. Andrej Palinský, agronóma Dpt. Alexander Čampai, mechanizátora Michal Hudec a zootechnika Ing. Ján Homola. Dňom 31. decembra 1974 sa skončila činnosť funkcionárov a začala sa nová história zlúčeného Jednotného roľníckeho družstva Dolná Nitra.

JRD Dolná Nitra so sídlom vo Veľkom Cetíne začalo hospodáriť od 1. januára 1975. Zlúčené boli JRD Golianovo, Nitrany, Paňa, Vinodol, Veľký Cetín. V tomto období zlúčené družstvo malo výmeru 4.846 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 4.404 ha ornej pôdy. Trvalo činných pracovníkov bolo spolu 842. Prvým predsedom zlúčeného JRD Dolná Nitra bol súdruh Pavel Kozár z Vinodolu (1975–1978), predseda JRD Vinodol. Od roku 1979 bol predsedom Ing. Ján Homola, dovtedy vedúci úseku živočíšnej výroby. Viedol ho do roku 1991, kedy tragicky zahynul pri autonehode. V roku 1994 sa zo zlúčených družstiev začali utvárať spoločnosti s ručeným obmedzením.

Škola
Najstaršou obecnou budovou je bývalá ľudová škola – jednotriedka (neskôr základná, potom materská škola, v súčasnosti časť budovy slúži ako obecný úrad), postavená ešte začiatkom 20. storočia.

Z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie a Československej republiky v miestnej škole pôsobil od r. 1918 do 1920 učiteľ, p. Jozef Ďurinka. Po ňom p. učiteľ Prainer. V rokoch 1931 až 1945 tu pôsobili učitelia: Rudolf Osvald, Eugen Gnott, Jarmila Pánková, Jozef Smoliar, Júlia Nemlahová, Jiřina Mudráková, Zita Klimková, Margita Ďurinková. Po nich tu pôsobil od r. 1945 pán učiteľ Rudolf Kučera (nar. 10.2.1913, zomrel 9.6.1997), ktorý tu i býval (v rámci budovy bol zriadený i učiteľský byt). Mal manželku Alžbetu, rodenú Ondrejkovú (zomrela 16. 4. 1991). Bola domáca, mali dcéru Martu a Alžbetu. Bývali v obci asi do roku 1967.

V školskom roku 1963/64 sa presunul 5. ročník základnej školy do Čechyniec. V obci zostali len prvé štyri ročníky. Ešte v roku 1974 učil pán učiteľ Rudolf Kučera 1 - 3. ročník a p. učiteľka Mária Kozárová 2. – 4. ročník.

Materská škola fungovala v obci asi od 50. rokov 20. storočia. Učili tu vtedy pani učiteľky: Adriana Čulíková z Vinodolu, Eva Heringhová a v tých rokoch budova škôlky bola na mieste dnešného súpisného čísla 8.

Keď sa v obci zrušila základná škola, do budovy sa presťahovala materská škola. Viac rokov tu bola riaditeľkou p. Magdaléna Bilichová.

Materská škola ukončila svoju činnosť v obci v roku 2001, naposledy riadila materskú školu a učila tu pani Elena Kačírová.

Posledný ročník detí MŠ - máj 2001, p. učiteľka Elena Kačírová


Vývoj verejnej správy
Na jar roku 1945 nariadením SNR (26/1946 Zb.) boli národné výbory povýšené na miestne orgány štátnej moci a správy. Na miestne národné výbory (MNV) prešla pôsobnosť miestnej samosprávy. K ukončeniu trojstupňovej verejnej správy (obec-okres-kraj) došlo v roku 1948 zákonom o krajskom zriadení. Bolo vytvorených 6 krajov: Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Košice a Prešov. Súčasne sa vytvorilo 97 okresov. Spravovali ich krajské, mestské a miestne národné výbory. Výkon verejnej správy bol v plnej kompetencii štátnej správy vrátane majetku, ktorý spravovali národné výbory.

K zásadnejšej reforme verejnej správy došlo v roku 1960. Zmenou bolo zúženie počtu krajov na 3 (Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský), ako i zúženie počtu okresov na 33. Systém verejnej správy bol postavený na štátnom vlastníctve budov, pozemkov a ostatných materiálnych statkov nachádzajúcich sa na území krajov, okresov a obcí.

Ústavný zákon o česko-slovenskej federácií (1.1.1969) zrušil kraje a ich inštitúcie (krajské národné výbory), okresy ponechal. Návrat k centralistickému štátnemu zriadeniu v Československu 1. 1. 1971 obnovil kraje a krajské národné výbory (Západoslovenský národný výbor so sídlom v Bratislave, Stredoslovenský národný výbor so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský národný výbor so sídlom v Košiciach; hlavné mesto SR získalo tiež postavenie samostatného kraja).

Vytvorením krajských národných výborov došlo k posilneniu v ekonomickej oblasti. Prenesením zodpovednosti, za plnenie ekonomických úloh prostrednístvom kompetencie zriaďovať a riadiť niektoré podniky, na národné výbory sa vytvorilo tzv. hospodárstvo spravované národnými výbormi (pekárne, cukrárne, krajské stavebné podniky, ČSAD, ČSAO, organizácie zásobovania vodou a kanalizácie, pivovary a štátne majetky, správy vodných tokov a meliorácie). Systém jednotnej miestnej verejnej správy v podobe národných výborov existoval na Slovensku do konca roka 1990.

Miestny národný výbor, samospráva
Prvým predsedom miestneho národného výboru ešte nezlúčenej obce Malý Cetín po roku 1945 bol p. Ján Vereš a neskôr p. Ján Nagy.

Od roku 1960 existuje obec Malý Cetín a Čechynce pod spoločným názvom ako obec Nitrany. Správu zabezpečoval Miestny národný výbor (MNV) v Čechynciach. Predsedom bol p. Štefan Nagy, tajomníkom p. Urban Kuriš. Po nich predsedom p. Ignác Zlatník a tajomníčkou p. Helena Sigetová.

Budova bývalého obecného úradu, r. 1998


Post predsedu MNV neskôr zaujala p. Helena Sigetová a tajomníkom bol p. Michal Pajer do roku 1970. Po tomto období až do odchodu do dôchodku (16 rokov) bol predsedom p. Michal Pajer (nar. 1927, zomrel v r. 2004). Pani Helena Sigetová (1933) pracovala celkom na národnom výbore od roku 1953 do 1987 a spolu s p. Máriou Kazíkovou zabezpečovali administratívny chod MNV. Po odchode do dôchodku p. Kazíkovej v r. 1976 tu zostala pracovať p. Margita Mészárošová. Posledným predsedom bol Ján Zaťko (1954). Výsledky referenda v roku 1990 rozhodli, že sa obce defi nitívne rozdelili, čím i zanikol miestny národný výbor.

Samospráva obce Malý Cetín funguje od 1. januára 1991. Po rozdelení sa starostom obce stal Jozef Kozár (1950), ktorý bol vo funkcii do 28. februára 1995. Zástupcom starostu bol Ladislav Sabo (1954). Členmi (poslancami) obecného zastupiteľstva (OZ) boli: Jozef Kmeťo (1940), František Kmeťo (1949), Milan Šranko (1953), Štefan Tehlár (1952), Rudolf Furda (1959), Terézia Borotová (1954), Ján Zámečník (1957) a Edita Sigetová (1956).

V novembri 1994 sa v obci konali voľby do samosprávy. Kandidát na post starostu nebol. Volilo sa iba obecné zastupiteľstvo. Zloženie: zástupca starostu p. Ladislav Sabo (1954), Ing. Alexander Ťapuš (1946), Ing. Michal Ferenci (1949), Jeremiáš Németh (1941), Vladimír Kozár (1966), Jozef Nagy (1957), Ľubica Ťapušová (1964), Štefan Haulík (1957), Eva Nagyová (1958). Neskôr sa vzdali mandátu poslanca p. Ing. Alexander Ťapuš (v r. 1996) a Ing. Michal Ferenci (v r. 1998). Po ňom nastúpil náhradník p. Anton Paller (1946).

Obecný úrad Malý Cetín v súčasnosti


Hlavná kontrolórka obce p. Marta Ferenciová (1953) sa tiež vzdala svojej funkcie (v r. 1998). Zastupujúcim starostom bol približne pol roka p. Jozef Kozár, dovtedajší starosta.

Dňa 25. februára 1995 sa konali náhradné voľby starostu obce. Na tento post kandidovala iba p. Edita Sigetová (1956). Z celkového počtu 277 zapísaných voličov obce sa volieb zúčastnilo 152 (čo je 54,87 %) a kandidátka na funkciu starostky obce získala 136 platných hlasov.

V decembri 1998 sa konali ďalšie voľby do samosprávy obce. Kandidátmi na post starostu boli: Edita Sigetová (1956), Pavel Javorčík (1957) a Leonidas Charizopulos (1965). Starostom obce sa stal p. Leonidas Charizopulos. Poslancami sa stali: Ján Nagy (1945), Anton Paller (1946), Jozef Kozár (1950), Ladislav Sabo (1954), Viera Šafárová (1955), Štefan Haulík (1957), Jozef Nagy (1957), Eva Nagyová (1958) a Karol Zieger (1970). Hlavnou kontrolórkou obce bola p. Irena Šálková (1948).

Voľby do orgánov samosprávy sa konali v dňoch 6. a 7. decembra 2002. Kandidátmi na starostu boli: Ing. Anton Kováč (1953), Jozef Nagy (1957) a Leonidas Charizopulos (1965). Starostom obce sa stal Leonidas Charizopulos. Poslancami sa stali (určený počet päť poslancov): Jozef Kozár (1950), Karol Zieger (1970), Vladimír Kozár (1966), Ivan Hýbela (1965) a Ing. Jarmila Némethová (1956).

Vo voľbách do samosprávy obcí, konaných 2. decembra 2006 bol jediný kandidát na post starostu p. Leonidas Charizopulos (1965). Päť kandidátov získalo mandát poslanca OZ: Michal Béder (1961), Vladimír Kozár (1966), Karol Zieger (1970), Daniel Kozár (1974) a Igor Németh (1980).

Kultúrny dom po prístavbe a rekonštrukcii


Dňa 27. novembra 2010 sa konali voľby, ktorých ako jediný kandidát na starostu bol znova p. Leonidas Charizopulos (1965). Poslancami obecného zastupiteľstva sa stali: Pavel Javorčík (1957), Vladimír Kozár (1966), Ivan Hýbela (1965), Daniel Kozár (1974) a Igor Németh (1980).

Administratívu obecného úradu zabezpečujú referentky: Alena Dékányová (1968) a Margita Šubová (1954).

Budovanie obce Malý Cetín
Prvým porevolučným starostom obce bol p. Jozef Kozár s čiastočným úväzkom, ktorého zásluhou bol hlavne vybudovaný celoobecný plynovod.

Po ňom prevzala na jedno funkčné obdobie starostku p. Edita Sigetová, ktorá prispela k rekonštrukcii interiéru kultúrneho domu, vybudovaním zberného kanálu vody pri starom ramene rieky Nitry a organizovaním spoločenských kultúrnych podujatí ako Športových hier, Dňa matiek, Dňa dôchodcov či hodových alebo silvestrovských zábav.

Na ďalšie tri volebné obdobia sa starostom obce stal p. Leonidas Charizopulos, ktorý prispel k usporiadaniu majetkovo-právnych vzťahov obce, vypracovaniu územného plánu obce, rozšíreniu hranice intravilánu, výstavbe obecnej kanalizácie a vodovodu, pomohol k výstavbe nového kostola, rekonštrukciou verejného osvetlenia i miestneho rozhlasu, kompletnou rekonštrukciou kultúrneho domu, rekonštrukciou obecného úradu, vybudovaním viacúčelového ihriska v obci, rekonštrukciou domu smútku, novovybudovanou miestnou komunikáciou, vybudovaním zberného dvora odpadu.

Prvá brigáda na kostole (kopanie základov) - účastníci 29. 3. 2001


Kostol
Prvá štúdia výstavby Rímsko-katolíckeho kostola Sedembolestnej Panny Márie v Malom Cetíne bola urobená ešte v roku 1993. Vo farnosti vtedy pôsobil pán farár František György. Stavba sa však nerealizovala kvôli nezhodám okolo miesta stavby a taktiež majetkovo právnemu usporiadaniu navrhnutého pozemku.

Ďalšia štúdia bola urobená v roku 2000. V tom istom roku sa vybavilo stavebné povolenie na pozemku vo vlastníctve obce. Obec darovacou zmluvou previedla pozemok i stavbu Farskému úradu vo Veľkom Cetíne, pod ktorý obec patrí.

Dňa 29. marca 2001 sa konala prvá svojpomocná brigáda pri kopaní základov nového kostola (viď foto). Zo strany farského úradu celé dielo výstavby kostola organizačne zabezpečoval pán farár Zoltán Grédi za pomoci dobrovoľníkov – brigádnikov i fi nančných zbierok obyvateľov obce, fi riem, spoločností i obyvateľov okolitých obcí.

Vysviacka kostola 8. 11. 2008


Úcta k mesiacu starším (vystúpenie súboru Seniori z Veľkého Lapáša)


Dlhoročná snaha bola korunovaná 8. novembra 2008 slávnostným obradom konsekrácie nového kostola 'Sedembolestnej Panny Márie” v Malom Cetíne vykonaná J. Exc. Mons. Viliamom Judákom, nitrianskym biskupom. Krstným otcom kostola je pán Jeremiáš Németh (1941) a kostolníčkou pani Terézia Balvanová (1935).

Presne o rok 8. novembra 2009 sa konala slávnosť posvätenia kostolného zvona.

V súčasnosti
Dominantnou stavbou obce donedávna bola terajšia budova obecného úradu - predtým ľudová škola - jednotriedka, postavená ešte na začiatku 20. storočia. Ďalšou pamiatkou obce je kaplnka z roku 1965 a socha sv. Urbana vo vinohradoch. Kaplnka je postavená v novodobom štýle a slúžila svojmu účelu do roku 2008. Dala ju postaviť p. Margita Pallerová a Valéria Heringová i za pomoci zbierok od občanov obce. Stavali ju murári vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva Nitrany.

Po vysviacke kostola zasvätenému Sedembolestnej Panne Mária v roku 2008 sa tento stal dominantou, tvoriacou centrum obce spolu s rekonštruovanou budovu kultúrneho domu a novo vybudovaným viacúčelovým ihriskom. Školu, ani materskú školu obec nemá. V budove obecného úradu sídli i obecná knižnica.

Obchodnú sieť zabezpečuje súkromná predajňa potravín s rozličným tovarom. Obec má vo vlastníctve miestne pohostinstvo (tvoriace súčasť budovy kultúrneho domu) , ktoré je v súčasnosti v prenájme.

Popri využití viacúčelového ihriska i s večerným osvetlením je možný v obci v letnom období aj rybolov v starom ramene rieky Nitry a tento v zime zas využiť na korčuľovanie.

V kultúrnom dome obec usporadúvala veľkonočný stolnotenisový turnaj, oslavy Dňa matiek, posedenie so staršími spoluobčanmi pri príležitosti Dňa dôchodcov. Jeho priestory využívajú nielen občania obce, ale i z okolitých obcí na súkromné spoločenské podujatia.

V obci pôsobí Poľovnícke združenie 'Lúky' Malý Cetín s možnosťou lovu zveri v revíri katastrálneho územia obce.

K rozvoju obce veľkou mierou prispievajú firmy: Agile s.r.o. zaoberajúce sa poľnohospodárkou výrobou; AB-STAV s.r.o. zabezpečujúci stavebnú činnosť; Patriot s.r.o. s výrobou kŕmnych zmesí; Hana Group s.r.o. distribúciou drogistického tovaru, Hydromat transport s.r.o. - zabezpečujúca medzinárodnú kamiónovú autodopravu.
K rozvoju obce veľkou mierou prispieva možnosť vzájomnej výmeny skúseností a riešenia problémov na pôde Združenia miest a obcí Slovenska. Obec Malý Cetín vstúpila do združenia v roku 1990.

Poľovnícka chata, PZ 'Lúky' Malý Cetín


Turnaj v Malom Cetíne o starostov pohár v minifutbale


Na záver
Uchovajme si túto monografi u pre budúce generácie, aby vedeli o minulosti svojej rodnej obce. Vždy tu žili obyčajní, pracovití ľudia, ktorí vedeli ukázať svetu, že táto dedina existuje a žije svojím hodnotným životom.

Spracovala:
Margita Šubová
V Malom Cetíne roku Pána 2013

Použitý materiál:
PhDr. Ján Hunka: Kronika obce Malý Cetín (rukopis), AÚ SAV Nitra, 1998
Ing. Gabriel Kročka: Účelová publikácia 10 rokov JRD Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne, 1984
Staršie foto: Jozef Vlasák a neznámi autori
Novodobé foto: Margita Šubová
Grafi ka: Anna Charizopulosová
Sponzor: Nitriansky samosprávny kraj